[Doprava] Čo ma skoro odradilo od stopovania + 3.. Slovak language only

Toto by som asi nemala uverejňovať, keďže som ZA stopovanie a nechcem, aby sme sa ho báli. Nuž ale.. aj tak som to spomenula už vo svojom intro príspevku, takže- tu je môj najnepríjemnejší dopravný zážitok.

22.August 2016
Boli sme aj s kamarátkou v Banskej Bystrici. Žiaden dôvod, len letné potulky Slovenskom. Večer sme už ale chceli byť obe doma, tuším som musela ísť na nejakú rodinnú oslavu a v meste bol dobrý koncert. Spoje Trenčín-Bystrica sú celkom katastrofa a logickým riešením bol, samoška, stop.
Našli sme si pekné miesto - na kraji mesta, tesne za semaformi, takže autá nešli prirýchlo, videli nás už z diaľky a dokonca mali dosť miesta na zastavenie. Dvoch dievčat sa bojí málokto, a teda sme už o necelých 10 minút boli na ceste.
Všetko šlo hladko, konverzácia síce miestami viazla, ale žiaden problém. A potom, v ¾ cesty:
„A nechcete si privyrobit?“
Fúúha, čo tým chce povredať...
„Nienie, my spolu robíme v kine.“
Veď sa len pýtal..
„A naozaj by ste nepotrebovali?
Kua... Snáď pochopí, že nie.
„Nie, máme peniaze.“
„Lebo ja by som vám dal dosť.“
„Nie.“
„Určite?“
Doriti...
„Určite nie.“
„Ale veď sa dohodneme, ja sem odbočím..“
(Mimochodom, je to len zhoda okolností, ale to auto bola biela dodávka:D )
Z hlavnej odbočovala akási lesná cesta, neviem kam viedla (chalabohu). Musel ale spomaliť, aby odbočil a to nám stačilo na to, aby sme začali vyskakovať. Keď to zbadal, tak zastal úplne. Pribehli sme späť k ceste a on odišiel preč. Rozbila som si kolená, ale inak som bola v poriadku. Niekde odveci v Nízkych Tatrách, ale vporiadku.
Nemali sme už inú možnosť než stopovať ďalej. A poviem vám, viac som sa nebála asi nikdy.

Ale STOPOVANIE JE SUPER a mám s ním fakt kopec skvelých zážitkov. A pretože sa vraj každá sťažnosť vyvažuje troma pochvalami, tu sú ešte tri rýchle spomienky:
I.
Pár kilometrov od Skopje je superpekný kaňon Matka. A keďže je Macedónsko taký menší raj stopárov, vzalo nás tam prvé auto, čo šlo okolo. V ten deň nám došli Macedónske denáre, tak sme sa domáceho páru hneď pýtali, či sa dá za prenájom loďky v kaňone platiť aj eurami/kartou. Nedá. Sakra. Už sme šli vystupovať, loďky sme si fakt nechceli nechať ujsť. Výsledok?
Zviezli nás cez pol mesta do zmenárne s najlepším kurzom a potom až úplne ku kaňonu (ktorý mimochodom tiež nebol k cieľu ich cesty práve najbližšie)
Hlavne ale boli strašne milí a až do večera som z nich mala dobrú náladu.
A podarilo sa nám toto:

Ah, bola by som zabudla.. ešte nás volali k sebe na večeru a dali nám svoje číslo.. keby sme potrebovali hodiť späť:)
II.
Jednu z mojich najobľúbenejších stop - spomienok má na svedomí taxikár. Fakt sa mi vtedy nedarilo, stála som pri ceste v najväčšom úpeku snáď 2 hodiny. Zastavil mi taxikár – za 25 eur ma tam hodí. Nienie, ďakujem ..:) O 20 minút šiel opäť okolo – ďakujem, nie, ani za 15.
Už mi aj dochádzala voda, bola nedeľa, miestne obchodíky zavreté a supermarket ďaleko. Pomoc.
Chystala som sa na to vykašľať.. vymyslieť inú trasu alebo to skúsiť na druhý deň (predsalen, v nedeľu na obed sa nestopuje najlepšie:D ). A vtedy –do tretice všetko dobré – prišiel znova, tentoraz s lákavejšou ponukou.
„Come in, I’ll give you a ride..“ = „Sadaj, hodím ťa tam..“
Naozaj neviem, čo mu na to povedal dispečer. Každopádne dúfam, že to nebol problém a ďakujem mu, že mi splnil jeden goal – stopnúť taxikára je fakt super pocit.

III.
A moja najčersvejšia stopárska spomienka je zo včera (prečo nevyužiť predĺžený víkend). Trenčín->Třeboň. Opäť nás raz zachránili kamionisti a bývalí stopári :)

Ďakujem za prečítanie! :)