Ideológie a svetonázory: pozostatky neblahej minulosti?
Pôvodný príspevok: https://hlaskrkavca.eu/ideologie-a-svetonazory-pozostatky-neblahej-minulosti/
Mnohí sú názoru, že v 21. storočí ideológie akéhokoľvek charakteru, nemajú svoje miesto. A to napriek tomu, že najrôznejšie ideológie a ich proponenti boli dôvodom drvivej časti úspechov ľudskej civilizácie.
Kto má ideológiu, nemyslí za seba. Alebo je to inak?
Byť však otvoreným zástancom konkrétnej ideológie, sa dnes nenosí. To však neudivuje, vzhľadom k extrémnemu individualizmu, ktorému prepadla viac než jedna generácia jednotlivcov. A pritom aj tento individualizmus, je ideológiou. Nech sa tomu individualisti bránia akokoľvek chcú. Ideológia neznačí ako si mylne myslia, príslušnosť totalitným ideológiám, nie výlučne.
Každá ideológia vychádza z jednotlivca a jeho pohľadu na svet. Niektorý si ho zdôvodní prostredníctvom filozofov, ktorí sú obratnejší svojimi slovami než on sám. Niekto dokáže svoje postoje formulovať nezávisle na vyjadreniach veľkých mysliteľov.
Tak či onak, ideológia ostáva a vždy bola pevnou súčasťou našich životov. Pomáha nám vysvetliť si komplexný svet, pomáha nám nájsť v ňom svoje miesto a svoj zmysel bytia. Vedou sme zničili náboženstvá a tak nám ostala len filozofia a z nej vyvstávajúce ideológie, aby sme dokázali formulovať konkrétne riešenia pre konkrétne situácie, v kontexte väčšieho celku.
Ideológia, ako hovorí už pôvod tohto slova, je prosto povedané len náuka o myšlienkach. My radi používame namiesto slova ideológia, zameniteľne aj pojem svetonázor. Pretože svetonázor, je konečným výsledkom každej ideológie. Kým ideológie sú vymedzené určitým problémom, svetonázory vznikajú z kumulácie ideológií a z nich prameniacich základných postojov. Svetonázor je pre ideológiu tým, čím je poučka pre žiaka, ktorý sa učí z rozsiahlej učebnice.
Svetonázor preto nikdy nedokáže obsiahnuť všetky témy, ktorých sa ideológia dotýka, ale snaží sa kumulovať poznatky do zrozumiteľnej podoby, princípov, ktoré možno v každodennom živote následne efektívne aplikovať na každý problém, každú prekážku.
Kto zamieta ideologické postoje ako zastaralú formu myslenia, zabúda pritom, že aj on sám je formovaný vlastnými ideologickými postojmi. Akokoľvek sa mu zdá, že si razí vlastnú cestu, je ovplyvnený ideológiami najrôznejších charakteristík. A jeho postoj k akémukoľvek problému, je prejavom jeho ideologických presvedčení, nech sú akékoľvek.
Preto vnímame aj náboženstvá ako vývojový stupeň ľudského myslenia a chápania sveta. Sú ideológiami a mnohokrát bez zrozumiteľného svetonázoru. Čo ich od ideológií a svetonázorov odlišuje, je ich nejasnosť a masívne možnosti ich totálnej dezinterpretácie.
Aj najzarytejší individualista je proponentom určitej ideológie, určitého z nej vyvstávajúceho svetonázoru. Nik nie je skutočne slobodný od ideologických postojov a s nimi nerozlučne spojenou tuhosťou vlastných vzorcov rozhodovania.
My si však uvedomujeme, že bez ideológií, bez pevných svetonázorov ako kritérií hodnotenia okolitého sveta a nás samých, stratíme pojem vlastného ja a teda aj akúkoľvek schopnosť odlišovať dobro a zlo. A to je hlavným syndrómom dnešnej doby. Snaha ľudí konať proti akýmkoľvek ideológiám snaha ísť proti hierarchiám z nich vyvstávajúcich. Odraz tohto vidíme aj v tzv. modernom umení, v architektúre, v čoraz jednoduchšom a plochšom vyjadrovaní jednotlivcov v rozhovore.
Kde kedysi bola rebélia mládeže zdrojom pokroku a zmeny, dnes je rebélia minulosťou a nahradila ju povrchná trucovitosť, bez vlastného pevného vzorca správania. Strata sebaúcty, strata morálnych zábran a strata schopnosti analyzovať najzákladnejšie problémy sú toho následkom. A výsledkom je degenerácia.
Bez ideológie a bez svetonázoru sa ľuďom stráca cesta. A kde niet ciest, tam umiera civilizácia.
My sme ideológovia. Sme ľudia, ktorí majú pevne stanovenú cestu a pevný svetonázor. My sa nestratíme, ani keď zvyšok ľudstva klesne na úroveň zveri. Náš cieľ leží na opačnej strane, než kam smeruje ľudstvo. Našim cieľom je nadčlovek.
Ideológia a svetonázor núkajú stabilitu a smer. A len kto má cestu a cieľ, dokáže vytvárať pokrok. My máme cestu a máme cieľ. Populisti, ktorí sa dnes tešia veľkej obľube, toto nemajú. Je to na vás. Ako sa rozhodnete? Pôjdete s nami, v ústrety budúcnosti?